Je fascinujúce pozorovať dvojité štandardy Európskych štátov a štátnikov v rôznych témach, prevažne v zahraničnej politike. Či už sa jedná o Rusko, Izrael, Venezuelu alebo USA, môžeme si byť istí, že jednotný meter aplikovaný nebude. Kým EU tlačí na Srbsko aby akceptovalo Kosovo ako samostatný štát, avšak zároveň odsudzuje anexiu Krymu, zatiaľ čo bojuje proti technologickému monopolu Číny, zároveň podporuje absolútnu dominanciu USA na Európskom trhu v tomto odvetví. Preto sa nemožno čudovať, že sa medzi tieto dvojité štandardy dostalo aj Turecko.
Začiatkom týždňa bolo oznámené opakovanie volieb starostu v Istanbule, kde prehral kandidát Erdoganovej AKP. Pochopiteľne, ak dôvody na opakovanie volieb sú nedostatočné, podobný krok zapácha účelovým podvodom a znevažovaním volieb na tomto „ostrove stability“. Čo je však rovnako smutné a nebezpečné sú hipokratické postoje Európskej „elity“. Tie sa kriticky ohradili voči takémuto konaniu v Turecku, ale jasne podporujú druhé referendum ohľadom Brexitu vo Veľkej Británii (ako Guy Verhofstadt). Veď treba počúvať hlas ľudu len keď hlasujú tak, ako sa to nám páči. Príklady podobného konania zo strany EU nájdeme v nedávnej histórií, či už to bolo Írsko, ktoré odmietlo Lisabonskú zmluvu v roku 2008, alebo Grécky ľud, ktorý bol proti uťahovaniu opaskov v roku 2015. Vždy keď rozhodnutie nepasovalo lídrom EU, donútili dané štáty výsledky jednoducho opraviť.
Názorová konzistencia je základom politickej stability, a tí ktorí ju porušujú sú hlavní tvorcovia alternatívy, ktorá sa rodí v celej Európe. Či si to uvedomujú alebo nie, nie je podstatné lebo tak, ako nevedomosť zákona neospravedlňuje, tak aj inteligenčná absencia neospravedlňuje nebezpečne kroky lídrov, ktoré majú dopad na osudy všetkých.